Cena zlata prekročila ďalší rekord. Ťaží z neistého vývoja globálnej ekonomiky. V pondelok po prvýkrát v histórii prekonala hranicu 1600 dolárov za trojskú uncu (oz; 31,1 gramu). Dopyt po zlate teraz podľa ekonómov zvyšujú hlavne dlhové krízy v eurozóne a USA. Kvôli nim tým sa zhoršuje výhľad globálnej ekonomiky.
Rekordná bola cena zlata i v eurách a britských librách, uviedla agentúra Reuters. Na promptnom trhu, teda k okamžitému dodaniu, stúpla dopoludnia až na 1600,40 USD za uncu. Zlato posilňovalo už jedenástu seansu za sebou a podľa analytikov je na najlepšej ceste dosiahnuť najdlhšieho rastu za najmenej štyri desaťročia. Spolu so zlatom rastie striebro, ktoré je teraz najviac od začiatku mája.
Medzi investormi sa spravidla zvyšuje záujem o zlato ako o bezpečnú investíciu v čase neistôt. Teraz k tomu prispievajú už len ťažko zvládnuteľné dlhy európskych štátov a hlavne nezhody medzi republikánmi a demokratmi v USA, ktorí sa nemôžu dohodnúť na zvýšení stropu pre dlh Spojených štátov.
"Politické neistoty v USA a Európe budú aj naďalej pretrvávať a dopyt po bezpečnej investícii bude pokračovať," komentovala situáciu analytička ANZ Natalie Robertsonová. Podľa nej by cena mohla v krátkej dobe stúpnuť až na 1650 USD. Prílišnú dôveru medzi investormi nevyvolala ani správa o záťažových testoch európskych bánk, pretože podľa niektorých boli požiadavky na banky mierne. Európsky bankový úrad (EBA) v piatok oznámil, že záťažovými testami v Európe neprešlo celkom osem bánk z 91 testovaných.
Analytik americkej banky JPMorgan Kian Abouhossein vyhlásil, že keby testy boli prísnejšie, odhalili by v európskych bankách finančnú dieru až 80 miliárd eur.
Finančné ústavy, ktoré nemajú dostatočný kapitál, budú podľa EBA potrebovať dodatočnú finančnú injekciu v celkovej výške asi 2,5 miliardy eur.
Cena zlata na svetových trhoch nepretržite rastie už skoro dvanásť rokov.
utorok 19. júla 2011
piatok 27. mája 2011
Zlato je "preferovaným platidlom europskej ríše", Goldman Sachs mu veští ďalší rast
V súčasnosti sme ďaleko od akejkoľvek bubliny. V nasledujúcich dňoch a týždňoch bude zlato skôr viac a viac "preakumulované", naznačuje ekonóm, obchodník a novinár Dennis Gartman ďalší možný vývoj na trhu.Investori hľadajúci úkryt pred dlhovú búrkou v eurozóne sa utekajú ku zlatu. Nemožno preto, než čakať jeho ďalšie posilňovanie, domnieva sa ekonóm, obchodník a novinár Dennis Gartman. Svoje slová podopiera okrem iného faktom, že cena trojskú unce zlata vyčíslené v spoločnej európskej mene včera dosiahla 1087,81 EUR, teda vôbec najvyššiu úroveň v histórii.
"Zlato je preferovaným platidlom európskej ríše v priebehu dlhovej krízy, ktorá oslabuje euro," nechal sa počuť Dennis Gartman.
Ekonóm, ktorý už 30 rokov na dennej báze komentuje dianie na svetových finančných trhoch, teraz nevidí dôvod hovoriaci proti ďalšiemu posúvaniu doterajších rekordov tohto drahého kovu.
"V súčasnosti sme ďaleko od akejkoľvek bubliny. V nasledujúcich dňoch a týždňoch bude zlato skôr viac a viac "preakumulované", "naznačuje Gartman ďalší možný vývoj.
Za pravdu mu dáva aj posledná analýza sledované americkej investičnej banky Goldman Sachs, ktorá v utorok zavelil k navyšovanie pozícií na komoditách v čele s ropou, meďou a zinkom.
U zlata analytici Goldman Sachs tiež očakávajú ďalší rast ceny. Dôvodom je, že podľa prognózy banky nesiahne Fed k zvyšovaniu sadzieb skôr ako v roku 2013, čo investorov poženie k alternatívnym investíciám. Cena zlata by tak podľa odhadu analytikov GS mala do dvanástich mesiacov vzrast z dnešných 1520 až na 1690 dolárov za trojskú uncu.
Investície do cenných papierov priamo naviazaných na cenu zlata (napr. ETF) už v súčasnosti podľa údajov agentúry Bloomberg dosahujú celkovej hodnoty 101 miliárd dolárov. Ďalšie prostriedky pritom priťahuje už dekádu trvajúcej série každoročných ziskov, ktorá je najdlhšia minimálne od 20. rokov minulého storočia.
Od začiatku tohto roka zlato už zhodnotilo vložené prostriedky o viac než 7 percent, zatiaľ čo celosvetový akciový index MSCI All-Country World Index posilnil o 1,9 percenta dlhopisy poskytli investorom výnos 2,1 percent, ukazuje prieskum Bank of America.
V dlho nevídané rally na zlate pritom zohrali nemalú úlohu samy spoločnosti produkujúce zlato. V snahe zatraktívniť a zjednodušiť predaj zlata pod vedením Jamesa Burtona založili fond SPDR Gold Trust (prezývaný "spider"), na ktorom sa ťažiari ako Barrick Gold Corp a Newmont Mining Corp zúčastnili a ktorý po usilovnom snažení v roku 2004 získal povolenie americkej komisie pre cenné papiere (SEC) pre obchodovanie s ETF naviazaným na zlato na americkom trhu. Investori (vrátane tých malých) tak získali ľahký prístup k investovania do zlata bez nákladov a nepríjemností spojených s fyzickou dodávkou zlatých tehál.
štvrtok 19. mája 2011
Kniha: "Svoboda jménem zlato"
Čo by znamenal návrat k zlatému štandardu? Akú úlohu hrá v historickom kontexte zlato? Akým spôsobom a prečo investovať do tohto slnečného kovu?
Táto kniha má za úlohu informovať, trvalo motivovať k slobodnému mysleniu. Je to kniha plná impulzov, provokujúce a čtivá.
Možno v nej nájsť nádej pre nás všetkých!
štvrtok 21. apríla 2011
Kto je Zlatokop
Zlatokop je osoba, ktorá hľadá zlaté nugety alebo nálezisko zlata buď pod povrchom zeme, v hlbinných šachtách a baniach alebo na povrchu v skalách av korytách riek a potokov. Túto činnosť vykonáva buď jednotlivec na vlastnú päsť alebo vyškolení zamestnanci ťažobných spoločností.
Ručné ryžovanie zlata
Pri ručnom ryžovaní sa naberá zmes štrku a piesku do kovovej panvice a pomocou prúdu vody a za neustáleho krúženie panvou sa z nej postupne odplavujú ľahšie častice. Počas procesu získavania sa tieto sedimenty naberajú na ryžovač panvicu, s ktorou sa následne začne rotovať a tým odstraňovať voda a ľahšia horninový materiál z panvice. Po určitej dobe dochádza k tomu, že ťažšie prvky (ako napríklad zlato, ktoré je približne 19 krát ťažšie ako voda, desaťkrát ako piesok a štrk) zostávajú na dne panvice, zatiaľ čo ľahšie častice sú odplavené s vodou.
V súčasnosti je ryžovanie zlata obľúbenou zábavou, na ktoré sa nedá väčšinou zbohatnúť, pretože väčšina bohatých oblastí bola už vyťažená. V Česku dochádza pravidelne k ryžovanie zlata na Otave neďaleko obce Kestřany na Písecku v zlatonosnej rieke Otave.
Ručné ryžovanie zlata
Pri ručnom ryžovaní sa naberá zmes štrku a piesku do kovovej panvice a pomocou prúdu vody a za neustáleho krúženie panvou sa z nej postupne odplavujú ľahšie častice. Počas procesu získavania sa tieto sedimenty naberajú na ryžovač panvicu, s ktorou sa následne začne rotovať a tým odstraňovať voda a ľahšia horninový materiál z panvice. Po určitej dobe dochádza k tomu, že ťažšie prvky (ako napríklad zlato, ktoré je približne 19 krát ťažšie ako voda, desaťkrát ako piesok a štrk) zostávajú na dne panvice, zatiaľ čo ľahšie častice sú odplavené s vodou.
V súčasnosti je ryžovanie zlata obľúbenou zábavou, na ktoré sa nedá väčšinou zbohatnúť, pretože väčšina bohatých oblastí bola už vyťažená. V Česku dochádza pravidelne k ryžovanie zlata na Otave neďaleko obce Kestřany na Písecku v zlatonosnej rieke Otave.
utorok 19. apríla 2011
Prudký nárast ceny zlata rozpaľuje investorov
Soľ nad zlato? Cena zlata si v minulom týždni siahla na svoje historické maximum. Striebro sa predávalo na najvyššej úrovni za posledných 40 rokov. Obe komodity rastú takmer nepretržite už niekoľko mesiacov. Bude rast pokračovať, alebo máme tú česť s ďalšou bublinou, ktorej spľasnutie je už za dverami?
Nič nerastie do neba. Práve to možno príde na myseľ väčšine investorov, ktorí pozrú grafy nedávneho vývoja cien zlata a najmä potom parabolický rast cien striebra. Cena zlata sa zdvojnásobila počas necelých dvoch a pol rokov. To však nie je takmer nič v porovnaní s tým, čo v posledných mesiacoch predvádza striebro, ktorého cena vzrástla na dvojnásobok v priebehu iba ôsmich mesiacov. Že dopyt po oboch drahých kovoch nebude len krátku špekulatívne bublinou v područí niekoľkých málo hráčov, bolo jasné už v minulom roku. Záujem o fyzické zlato bol v polovici roku 2010 dokonca tak veľký, že mnoho mincovní nestačila raziť nové mince a napríklad Viedenská mincovňa prestala s razbou menších mincí.
Ešte ďaleko väčšie nákupnú horúčku ale zažilo striebro. To dokazujú aj mesačné štatistiky Mincovne Spojených štátov, ktorá tento rok v januári počas jedného mesiaca predala na 6,42 miliónov uncí striebra, čo je najväčší mesačný obrat v jej histórii. Počas jedného mesiaca tak predala 2 / 3 toho, čo za celý rok 2007, vďaka čomu začala čeliť nedostatkom samotného kovu. Rastu cien striebra navyše hrá do kariet ešte jedna skutočnosť. Striebro je totiž, na rozdiel od zlata, aj priemyselným kovom, ktorého spotreba začala vďaka oživeniu vo svetovej ekonomike výrazne stúpať.
Dopyt po drahých kovoch ako reálny fenomén
Dopyt po drahých kovoch tak celkom zjavne nie je výsledkom špekulatívnych krátkodobých investícií, ale reálnym fenoménom. Jej pôvodom je ako ekonomické oživenie (striebro), tak obavy z ďalšieho podkopávajú fiškálnej stability a riešenie prílišného zadlženia niektorých krajín ďalším znehodnocovaním papierových mien. To núti investorov presúvať svoj majetok do hmotných aktív, ktoré im pomôžu uchovať hodnotu ich úspor (zlato + striebro).
Čo by sa teda muselo stať, aby cena zlata a striebra začala strmo klesať - aby bublina spľasla? Rovnako ako v prípade spľasnutia ostatných bublín tento fenomén neprichádza sám od seba a nie je možný bez toho, aby sa dramaticky nezmenila situácia na trhu.
Špendlíky na bublinu
V prípade striebra by musela svetová ekonomika opäť výrazne spomaliť, aby klesla priemyselná dopyt, čo rozhodne nie je nereálny scenár. Samotné spomalenie by ale bolo veľmi pravdepodobne sprevádzané obavami z ďalšieho rastu dlhu a uvoľňovanie menovej politiky centrálnych bánk, čo by naopak striebru vháňal čerstvý vietor do plachiet.
Situácia na zlate je ešte jednoznačnejší. Kvôli nízkemu významu tohto kovu v priemysle by k prudkému zníženiu cien zlata bolo potrebné predovšetkým to, aby štáty, bez výraznejších vplyvov na stabilitu na finančných, trhoch dokázali znížiť svoje deficity a centrálnej banky, opäť bez výrazne negatívnych dopadov na trhy, dokázali zvyšovať úrokové sadzby . Je ale vôbec niečo také možné, keď sa nad nami stále vznáša opar dlhovej krízy a akýkoľvek rast sadzieb môže na dlžníkov ťažko doľahnúť? Aj keby bolo, je viac než pravdepodobné, že by sa len ťažko išlo o náhlu zmenu, ktorá by mala za následok efekt akokoľvek podobný spľasnutia bubliny, akého sme boli svedkami napríklad na rope v roku 2008, alebo akciách rokoch 2000 - 2001 a 2008 - 2009.
Či už je na zlate a striebre bublina alebo nie, ak má cena oboch kovov klesať, skôr než o spľasnutia sa bude jednať o jej pozvoľné vyfukovanie. Náhle cenové výkyvy sa u nich totiž nevyskytujú smerom nadol, ale naopak smerom nahor. Striebro a predovšetkým zlato je proste iným druhom aktíva, ako akcie, alebo ropa. Ich cenu ženie nahor strach. A strach, na rozdiel od všeobecnej eufórie, z finančných trhov nikdy náhle nemizne.
Nič nerastie do neba. Práve to možno príde na myseľ väčšine investorov, ktorí pozrú grafy nedávneho vývoja cien zlata a najmä potom parabolický rast cien striebra. Cena zlata sa zdvojnásobila počas necelých dvoch a pol rokov. To však nie je takmer nič v porovnaní s tým, čo v posledných mesiacoch predvádza striebro, ktorého cena vzrástla na dvojnásobok v priebehu iba ôsmich mesiacov. Že dopyt po oboch drahých kovoch nebude len krátku špekulatívne bublinou v područí niekoľkých málo hráčov, bolo jasné už v minulom roku. Záujem o fyzické zlato bol v polovici roku 2010 dokonca tak veľký, že mnoho mincovní nestačila raziť nové mince a napríklad Viedenská mincovňa prestala s razbou menších mincí.
Ešte ďaleko väčšie nákupnú horúčku ale zažilo striebro. To dokazujú aj mesačné štatistiky Mincovne Spojených štátov, ktorá tento rok v januári počas jedného mesiaca predala na 6,42 miliónov uncí striebra, čo je najväčší mesačný obrat v jej histórii. Počas jedného mesiaca tak predala 2 / 3 toho, čo za celý rok 2007, vďaka čomu začala čeliť nedostatkom samotného kovu. Rastu cien striebra navyše hrá do kariet ešte jedna skutočnosť. Striebro je totiž, na rozdiel od zlata, aj priemyselným kovom, ktorého spotreba začala vďaka oživeniu vo svetovej ekonomike výrazne stúpať.Dopyt po drahých kovoch ako reálny fenomén
Dopyt po drahých kovoch tak celkom zjavne nie je výsledkom špekulatívnych krátkodobých investícií, ale reálnym fenoménom. Jej pôvodom je ako ekonomické oživenie (striebro), tak obavy z ďalšieho podkopávajú fiškálnej stability a riešenie prílišného zadlženia niektorých krajín ďalším znehodnocovaním papierových mien. To núti investorov presúvať svoj majetok do hmotných aktív, ktoré im pomôžu uchovať hodnotu ich úspor (zlato + striebro).
Čo by sa teda muselo stať, aby cena zlata a striebra začala strmo klesať - aby bublina spľasla? Rovnako ako v prípade spľasnutia ostatných bublín tento fenomén neprichádza sám od seba a nie je možný bez toho, aby sa dramaticky nezmenila situácia na trhu.
Špendlíky na bublinu
V prípade striebra by musela svetová ekonomika opäť výrazne spomaliť, aby klesla priemyselná dopyt, čo rozhodne nie je nereálny scenár. Samotné spomalenie by ale bolo veľmi pravdepodobne sprevádzané obavami z ďalšieho rastu dlhu a uvoľňovanie menovej politiky centrálnych bánk, čo by naopak striebru vháňal čerstvý vietor do plachiet.
Situácia na zlate je ešte jednoznačnejší. Kvôli nízkemu významu tohto kovu v priemysle by k prudkému zníženiu cien zlata bolo potrebné predovšetkým to, aby štáty, bez výraznejších vplyvov na stabilitu na finančných, trhoch dokázali znížiť svoje deficity a centrálnej banky, opäť bez výrazne negatívnych dopadov na trhy, dokázali zvyšovať úrokové sadzby . Je ale vôbec niečo také možné, keď sa nad nami stále vznáša opar dlhovej krízy a akýkoľvek rast sadzieb môže na dlžníkov ťažko doľahnúť? Aj keby bolo, je viac než pravdepodobné, že by sa len ťažko išlo o náhlu zmenu, ktorá by mala za následok efekt akokoľvek podobný spľasnutia bubliny, akého sme boli svedkami napríklad na rope v roku 2008, alebo akciách rokoch 2000 - 2001 a 2008 - 2009.
Či už je na zlate a striebre bublina alebo nie, ak má cena oboch kovov klesať, skôr než o spľasnutia sa bude jednať o jej pozvoľné vyfukovanie. Náhle cenové výkyvy sa u nich totiž nevyskytujú smerom nadol, ale naopak smerom nahor. Striebro a predovšetkým zlato je proste iným druhom aktíva, ako akcie, alebo ropa. Ich cenu ženie nahor strach. A strach, na rozdiel od všeobecnej eufórie, z finančných trhov nikdy náhle nemizne.
streda 13. apríla 2011
Cena zlata na rekordnej úrovni
Cena zlata na promptnom trhu stúpla až na 1476,21 dolára za trojskú uncu. Potom však o svoje zisky prišla a klesla tesne pod 1470 dolárov. Cena striebra sa dostala až na 41,93 dolára za trojskú uncu, teda na najvyššiu úroveň od začiatku roku 1980, napísala agentúra Reuters.
Drahé kovy zdražujú kvôli slabšiemu doláru, obáv z dlhových problémov v eurozóne a nepokojom v severnej Afrike a na Blízkom východe. Libyjští povstalci dnes uviedli, že zvážia plán Africkej únie na ukončenie bojov v krajine, trvajú ale na tom, že líbyjský vodca Muammar Kaddáfí musí odstúpiť.
"Zlato je rozhodne podporované finančnou pomocou pre Portugalsko a oslabovaním dolára," uviedol analytik Jeremy East zo spoločnosti Standard Chartered. Tá minulý týždeň predpovedala, že cena žltého kovu by sa do roku 2014 mohla kvôli slabému doláru a nízkym úrokovým sadzbám vyšplhať až na 2100 dolárov za trojskú uncu.
Dolár oslabil voči košu mien kvôli očakávaniu, že americká centrálna banka bude vo sprísňovanie menovej politiky pozadu za ostatnými centrálnymi bankami. Európska centrálna banka minulý týždeň zvýšila základnú úrokovú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu na 1,25 percenta.
pondelok 11. apríla 2011
Nemáte na zlatú tehlu? Čo tak striebro?
K rast tomuto kovu podľa agentúry napomáhajú predovšetkým obavy z inflácie a lepšie rastové podmienky, než aké má teraz zlato. Od začiatku roka je to kov s najvyšším zhodnotením. Od januára sa totiž jeho cena zvýšila o 29%.
Rast ceny striebra (a ďalších drahých kovov) podporila americká centrálna banka, ktorá zvýšila dopyt po týchto kovoch oznámením, že plánuje obnoviť nákup štátnych dlhopisov pre oživenie tamojšej ekonomiky. Investori sa preto začali obávať inflácie a hodnoty papierových peňazí.
Niektorí analytici predpokladajú, že by sa cena striebra mohla vyšplhať na 50 dolárov za uncu.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)

