Nič nerastie do neba. Práve to možno príde na myseľ väčšine investorov, ktorí pozrú grafy nedávneho vývoja cien zlata a najmä potom parabolický rast cien striebra. Cena zlata sa zdvojnásobila počas necelých dvoch a pol rokov. To však nie je takmer nič v porovnaní s tým, čo v posledných mesiacoch predvádza striebro, ktorého cena vzrástla na dvojnásobok v priebehu iba ôsmich mesiacov. Že dopyt po oboch drahých kovoch nebude len krátku špekulatívne bublinou v područí niekoľkých málo hráčov, bolo jasné už v minulom roku. Záujem o fyzické zlato bol v polovici roku 2010 dokonca tak veľký, že mnoho mincovní nestačila raziť nové mince a napríklad Viedenská mincovňa prestala s razbou menších mincí.
Ešte ďaleko väčšie nákupnú horúčku ale zažilo striebro. To dokazujú aj mesačné štatistiky Mincovne Spojených štátov, ktorá tento rok v januári počas jedného mesiaca predala na 6,42 miliónov uncí striebra, čo je najväčší mesačný obrat v jej histórii. Počas jedného mesiaca tak predala 2 / 3 toho, čo za celý rok 2007, vďaka čomu začala čeliť nedostatkom samotného kovu. Rastu cien striebra navyše hrá do kariet ešte jedna skutočnosť. Striebro je totiž, na rozdiel od zlata, aj priemyselným kovom, ktorého spotreba začala vďaka oživeniu vo svetovej ekonomike výrazne stúpať.Dopyt po drahých kovoch ako reálny fenomén
Dopyt po drahých kovoch tak celkom zjavne nie je výsledkom špekulatívnych krátkodobých investícií, ale reálnym fenoménom. Jej pôvodom je ako ekonomické oživenie (striebro), tak obavy z ďalšieho podkopávajú fiškálnej stability a riešenie prílišného zadlženia niektorých krajín ďalším znehodnocovaním papierových mien. To núti investorov presúvať svoj majetok do hmotných aktív, ktoré im pomôžu uchovať hodnotu ich úspor (zlato + striebro).
Čo by sa teda muselo stať, aby cena zlata a striebra začala strmo klesať - aby bublina spľasla? Rovnako ako v prípade spľasnutia ostatných bublín tento fenomén neprichádza sám od seba a nie je možný bez toho, aby sa dramaticky nezmenila situácia na trhu.
Špendlíky na bublinu
V prípade striebra by musela svetová ekonomika opäť výrazne spomaliť, aby klesla priemyselná dopyt, čo rozhodne nie je nereálny scenár. Samotné spomalenie by ale bolo veľmi pravdepodobne sprevádzané obavami z ďalšieho rastu dlhu a uvoľňovanie menovej politiky centrálnych bánk, čo by naopak striebru vháňal čerstvý vietor do plachiet.
Situácia na zlate je ešte jednoznačnejší. Kvôli nízkemu významu tohto kovu v priemysle by k prudkému zníženiu cien zlata bolo potrebné predovšetkým to, aby štáty, bez výraznejších vplyvov na stabilitu na finančných, trhoch dokázali znížiť svoje deficity a centrálnej banky, opäť bez výrazne negatívnych dopadov na trhy, dokázali zvyšovať úrokové sadzby . Je ale vôbec niečo také možné, keď sa nad nami stále vznáša opar dlhovej krízy a akýkoľvek rast sadzieb môže na dlžníkov ťažko doľahnúť? Aj keby bolo, je viac než pravdepodobné, že by sa len ťažko išlo o náhlu zmenu, ktorá by mala za následok efekt akokoľvek podobný spľasnutia bubliny, akého sme boli svedkami napríklad na rope v roku 2008, alebo akciách rokoch 2000 - 2001 a 2008 - 2009.
Či už je na zlate a striebre bublina alebo nie, ak má cena oboch kovov klesať, skôr než o spľasnutia sa bude jednať o jej pozvoľné vyfukovanie. Náhle cenové výkyvy sa u nich totiž nevyskytujú smerom nadol, ale naopak smerom nahor. Striebro a predovšetkým zlato je proste iným druhom aktíva, ako akcie, alebo ropa. Ich cenu ženie nahor strach. A strach, na rozdiel od všeobecnej eufórie, z finančných trhov nikdy náhle nemizne.
