Cena zlata prekročila ďalší rekord. Ťaží z neistého vývoja globálnej ekonomiky. V pondelok po prvýkrát v histórii prekonala hranicu 1600 dolárov za trojskú uncu (oz; 31,1 gramu). Dopyt po zlate teraz podľa ekonómov zvyšujú hlavne dlhové krízy v eurozóne a USA. Kvôli nim tým sa zhoršuje výhľad globálnej ekonomiky.
Rekordná bola cena zlata i v eurách a britských librách, uviedla agentúra Reuters. Na promptnom trhu, teda k okamžitému dodaniu, stúpla dopoludnia až na 1600,40 USD za uncu. Zlato posilňovalo už jedenástu seansu za sebou a podľa analytikov je na najlepšej ceste dosiahnuť najdlhšieho rastu za najmenej štyri desaťročia. Spolu so zlatom rastie striebro, ktoré je teraz najviac od začiatku mája.
Medzi investormi sa spravidla zvyšuje záujem o zlato ako o bezpečnú investíciu v čase neistôt. Teraz k tomu prispievajú už len ťažko zvládnuteľné dlhy európskych štátov a hlavne nezhody medzi republikánmi a demokratmi v USA, ktorí sa nemôžu dohodnúť na zvýšení stropu pre dlh Spojených štátov.
"Politické neistoty v USA a Európe budú aj naďalej pretrvávať a dopyt po bezpečnej investícii bude pokračovať," komentovala situáciu analytička ANZ Natalie Robertsonová. Podľa nej by cena mohla v krátkej dobe stúpnuť až na 1650 USD. Prílišnú dôveru medzi investormi nevyvolala ani správa o záťažových testoch európskych bánk, pretože podľa niektorých boli požiadavky na banky mierne. Európsky bankový úrad (EBA) v piatok oznámil, že záťažovými testami v Európe neprešlo celkom osem bánk z 91 testovaných.
Analytik americkej banky JPMorgan Kian Abouhossein vyhlásil, že keby testy boli prísnejšie, odhalili by v európskych bankách finančnú dieru až 80 miliárd eur.
Finančné ústavy, ktoré nemajú dostatočný kapitál, budú podľa EBA potrebovať dodatočnú finančnú injekciu v celkovej výške asi 2,5 miliardy eur.
Cena zlata na svetových trhoch nepretržite rastie už skoro dvanásť rokov.
