streda 30. novembra 2011

Bude zlato stáť 40,000 dolárov?

Neskoro ako obvykle, sa mainstreamové médiá a veľkí hráči z Wall Streetu dostavili na večierok desať rokov trvajúceho 700% nárastu ceny zlata, aby sa konečne pripojili k neustále rastúcemu rozruchu okolo tohto žltého, menového kovu. Od tvrdení niektorých odborníkov, že cena zlata je nafúknutú bublinou, až po predpovede iných analytikov, že prudký rast ceny je bezprostredne za rohom, vyplýva jedna vec. Zlato musíme brať na vedomie, či chceme, alebo nechceme a jedinou otázkou zostáva: "Ako vysoko jeho cena vyrastie, ako pominú krušné časy?"

Makroekonomické prostredie

Najprv by sme mali prebrať niekoľko tém, aby sme videli súčasnú ekonomickú situáciu v kontexte. Napríklad pokračujúce slabosť v oblasti zamestnanosti a bývania ukazuje, že veľký pokles, ktorý naštartoval v roku 2007 pretrváva. V skutočnosti ekonomika sa z recesie nedostala vlastným pričinením, ale vďaka masívnemu zásahu FEDu a centrálnych bánk, takže relatívneho pokoj, ktorý teraz prežívame je spôsobený tým, že sa nachádzame v oku hurikánu, ktorý zúri okolo nás.

Prvá časť búrka prišla v rokoch 2007 - 2009, ale od konca roku 2009 a počas 2010, rozsiahle záchranné balíčky, stimuly, a deficitné výdavky vyrábané falošnú ilúziu zotavenie. Toto oživenie bolo najvýraznejšie vo finančnom sektore, kde vláda previedla toxické súkromné ​​dlhy - vrátane ich veľkolepého množstvo v agentúrach Fannie May a Freddie Mac - do vládnej ekonomickej agendy.



Plus500 Teraz vstupujeme do druhej polovice búrky, pretože už nie je možné stále ignorovať bezprecedentné a nezvládnuteľný nárast dlhov celých štátov na celom svete. Tieto problémy sú obzvlášť viditeľné v slabých krajinách Európy, pretože minimálna úroveň úrokových sadzieb vytláča slabší členmi eurozóny na jej okraj. A keď začne zlyhávať okraj, je len otázkou času, kedy zlyhá celok.


Ani USA nemá najhoršie za sebou. Zadlženosti vlády a veľkosť štátneho deficitu sú na historických úrovniach, aké ešte nikto nikdy predtým nevidel. V snahe odvrátiť depresiu podobnú tej z roku 1929, sa vlády aktívne zúčastnili na likvidácii bubliny súkromných toxických dlhov, takže prenesenie tohto bremena na vládu (teda na daňových poplatníkov) spôsobilo, že sa problém transformoval do dnešnej krízy štátnych dlhov. Jednoducho povedané, vládne dlhy sú dnes už natoľko veľké, že sa dostali za bod, odkiaľ niet návratu.

Ani súkromné ​​dlhy však nie sú vyriešené. Veľká časť nedobytných pohľadávok v účtovníctve podnikov a finančných inštitúcií je zahladzovania účtovnými operáciami a účtovne odkladania do ďalších období, pričom je evidentné, že veľkú časť týchto pohľadávok bude potrebné odpísať.

Čo je horšie, tak nestabilita v celom svete zhoršila možnosť refinancovania súkromných dlhov, takže finančný sektor nie je pripravený a možno dokonca schopný sa zapojiť do zmiernenie nárazu súkromných dlhov do hrádze potreby znižovať zadlženosť. To vo svojom dôsledku môže vyvolať návrat krízové ​​búrka, pretože spoločnosť aj banky sú teraz ťahané dole.

Celú situáciu nebývalo zhoršuje fakt, že vďaka zlému rozhodovaní v tomto momente krízy, vlády samy teraz čelí strate dôvery ohľadom vlastných štátnych dlhov, o čom svedčí neúprosne stúpajúca úrokové sadzby a rastúce náklady na swapy úverového zlyhania (CDS) na PIIGS. (Portugalsko, Írsko, Taliansko, Grécko, Španielsko).

Neexistuje žiadny spôsob, ako rekapitalizovať grécky dlh, a Fínsko má pravdu, keď požaduje záruky. Nákaza sa rozšírila do ďalších krajín PIIGS aj silnejších európskych krajín. Nemecko a Francúzsko nemôžu zachraňovať aj Španielsko a Taliansko, ktoré sú príliš veľké na bankrot, pretože by to zničilo dôveru v ich vlastnej ekonomiky. Reštrukturalizácia dlhov slabých krajín len ďalej zhoršia prejavy krízy, pretože ich dlhy sú v držbe bánk silnejších krajín, ktoré bez nejakej formy pomoci samy situácii nemôžu zvládnuť.

Fond európskej finančnej stability (EFSF) je tak malý, že prostriedky na pokrytie problémov všetkých krajín, ktoré by to potrebovali, tam proste nie sú. Ekonómovia už vedia, že krajiny PIIGS so svojimi 130% dlhu voči HDP sú už za bodom, odkiaľ niet návratu. Európska centrálna banka (ECB) bude nútená, rovnako ako ďalšie centrálne banky, tlačiť viac eur, ale celý systém tak bude čeliť len väčším problémom vyplývajúcim z rastúceho dlhu.

Pomer veľkosti dlhu k HDP v Európe, USA aj inde, ktorého veľkosť môže v dôsledku spôsobu riešenia krízy len rast, povedie k problémom, ktoré máme historicky spojené s banánovými štátmi Latinskej Ameriky, so zrútením komunistických štátov, alebo s niektorými krajinami v Afrike. Aj keď to nie je zatiaľ nahlas vyslovené, hlavný ekonomický prúd predpokladá, že dlh vyspelých krajín exploduje nad úroveň, ktoré teraz sužujú krajiny PIIGS. Inými slovami, v nasledujúcom desaťročí očakávame, že vyspelé krajiny podstúpi rovnakú bolesť, ktorú v súčasnej dobe vidíme u slabých krajín.

Toto tvrdenie podporuje nový dokument Banky pre medzinárodné platby (BIS), ktorá uvádza, že keď sa štátny dlh blíži 80% až 100% HDP, ide o nespochybniteľný signál oslabovanie ekonomiky. V prípade Grécka a eura nejde o obyčajnú ekonomickú krízu, ale ide o zrútenie celého finančného systému.

V USA je teraz pomer dlhu k HDP na (ešte konzervatívny) úrovňou 95%, ale nastávajúce masívny odchod silnej povojnovej generácie do dôchodku tento pomer dramaticky zhorší. Predpokladané deficity pre nasledujúce desaťročie dosahujú bilión dolárov ročne. Pomer dlhu USA k HDP presiahne 100% do dvoch rokov, av nasledujúcich desiatich rokoch sa dlh môže až zdvojnásobiť, ak vzrastú úrokové sadzby v zhode s klesajúcou dôverou v schopnosť vlády riadiť fiškálne a menové záležitosti.

Ďalším logickým krokom v tejto kríze štátneho dlhu sú viditeľné známky straty dôvery v menu. Známky menovej krízy obvykle vyjadruje rastúcej inflácie, čo zase vedie k vyšším úrokovým sadzbám, ktoré krízu ešte zhoršujú. Začína sa roztáčať smrtiace dlhová špirála, kedy vyššie a vyššie úroky vytvára vyšší a vyšší deficit a suma na úhradu dlhu prestáva stačiť na úhradu úrokov, nieto na úhradu dlhu samotného.

Znie to dramaticky, ale presne toto sa teraz deje v Grécku. Hlavný rozdiel oproti minulosti je to, že teraz nie sú v urputných bojoch s finančným kolapsom nejakej banánovej republiky, ale väčšina najrozvinutejších ekonomík sveta. Je isté, že to skončí zle.

V krátkodobom horizonte budú centrálne banky vládam a bankám tlačiť peniaze, ale v dlhodobom horizonte bude strata dôvery natoľko veľká, že dôjde k menovej sebadeštrukcii. Akonáhle sa problémy rozšíria po celom svete, tak sa trh s dlhopismi a mena navzájom zničia.

Keby malo dôjsť k ustanovení nejakej novej meny, tak tá musí byť takmer určite nejakým spôsobom naviazaná na zlato a ďalšie komodity. Ak chceme prežiť čo príde, musíme pochopiť celý proces a pokúsiť sa odhadnúť, ako rýchlo sa môže rozvinúť. Mali by sme sa pokúsiť zistiť, ako vážna je situácia, navrhnúť riešenia a načrtnúť, aký to môže mať vplyv na predpoveď budúcej ceny zlata.

Centrálne banky vie potlačiť papier, ale nevie vytlačiť zlato

Zlato sú ozajstné peniaze. V historických dobách, kedy potvrdenie o úschove zlatých zliatkov vydávalo lokálne zlatníctvo, nešlo dohliadnuť, že právo centrálnych bankárov vytvárať nekryté peniaze z ničoho naruší naše celé finančné systémy.

Začneme pohľadom na rozdiel medzi množstvom zlata v držbe centrálnych bánk a množstvo papierových peňazí, ktoré vydali. Tým získame základný pohľad, o akú veľkú disproporciu sa jedná. Nasledujúci graf ukazuje, že množstvo zlata v držbe centrálnych bánk je prekvapivo stabilný. Modrá krivka ukazujúca množstvo peňazí emitovaných na celom svete však ukazuje, že množstvo všetkých druhov finančných aktív dramaticky pribudlo. Z grafu jasne vyplýva, že nominálne množstvo papierových peňazí v obehu rastie oveľa rýchlejšie než množstvo zlata v držbe centrálnych bánk. Možno očakávať, že rozmarne míňanie peňazí a ich umelé vytváranie bude pokračovať rýchlym tempom.

Je dôležité, že centrálne banky už nepredávajú svoje zlato, naopak množstvo zlata v ich držbe zase rastie. Červená čiara v pravej časti grafu indikuje mierne oživenie. Centrálne banky zastavili predaje zlata a stali sa čistými kupci. Pokles ponuky a zvýšenie dopytu vedie k vyššej cene zlata.

Prezident Chávez nedávno pripomenul, že venezuelské zlaté rezervy nie sú v súčasnosti uložené v Caracase, a domnienka, že by Venezuela mohla požadovať prevedenie 150 - 200 ton zlata z Bank of England, do Venezuely, čím by sa dostupné zásoby zlata ďalej znížili, vzrušila veľa špekulantov na rast ceny, pretože zlato by sa tak zase stalo o niečo menej dostupné. Chávez tiež navrhuje znárodnenie venezuelských zlatých baní. Nepochybne dokonale chápe celú situáciu a využíva svoje diktátorské právomoci k rýchlejšiemu prechodu späť ku zlatu, než akého sú schopné pomalšie konkurenčné demokratické štáty.

Ďalším spôsobom, ako zmerať znehodnotenie svetových mien je porovnať globálne priemyselnú výrobu a celkové množstvo peňazí v obehu. Ako môžete vidieť v nasledujúcom grafe, priemyselná výroba sa v priebehu času zvýšila len mierne. V roku 1971 Nixon zavrel zlaté okno a teraz sa ukazuje, že účtovaná cena výstupov rastie exponenciálne. Niet divu, že nominálna cena priemerného auta sa prudko zvýšila z 3 542 amerických dolárov v roku 1971 na takmer 30 000 dolárov dnes.

Samozrejme že cena zlata, merané v týchto menách, sa v priebehu času zvýšila. Ak porovnáme cenu zlata v dolároch s nominálnou cenou všetky peňažnej zásoby (vyjadrenú aj v dolároch), mali by sme zistiť, či je zlato predražené, alebo podhodnotené. Nasledujúci graf ukazuje, že ak by sme chceli zlatom pokryť celú peňažnú zásobu emitované centrálnymi bankami, musela by cena zlata za uncu dosiahnuť 10 000 dolárov. To len potvrdzuje dojem, že hoci cena zlata prudko rastie niekam k 2000 dolárov za uncu, nemusí sa investori do zlata báť, že ide o bublinu a že rast ceny zlata sa blíži ku koncu.

utorok 19. júla 2011

Cena zlata pokorila ďalší rekord

Cena zlata prekročila ďalší rekord. Ťaží z neistého vývoja globálnej ekonomiky. V pondelok po prvýkrát v histórii prekonala hranicu 1600 dolárov za trojskú uncu (oz; 31,1 gramu). Dopyt po zlate teraz podľa ekonómov zvyšujú hlavne dlhové krízy v eurozóne a USA. Kvôli nim tým sa zhoršuje výhľad globálnej ekonomiky.

Rekordná bola cena zlata i v eurách a britských librách, uviedla agentúra Reuters. Na promptnom trhu, teda k okamžitému dodaniu, stúpla dopoludnia až na 1600,40 USD za uncu. Zlato posilňovalo už jedenástu seansu za sebou a podľa analytikov je na najlepšej ceste dosiahnuť najdlhšieho rastu za najmenej štyri desaťročia. Spolu so zlatom rastie striebro, ktoré je teraz najviac od začiatku mája.

Medzi investormi sa spravidla zvyšuje záujem o zlato ako o bezpečnú investíciu v čase neistôt. Teraz k tomu prispievajú už len ťažko zvládnuteľné dlhy európskych štátov a hlavne nezhody medzi republikánmi a demokratmi v USA, ktorí sa nemôžu dohodnúť na zvýšení stropu pre dlh Spojených štátov.

"Politické neistoty v USA a Európe budú aj naďalej pretrvávať a dopyt po bezpečnej investícii bude pokračovať," komentovala situáciu analytička ANZ Natalie Robertsonová. Podľa nej by cena mohla v krátkej dobe stúpnuť až na 1650 USD. Prílišnú dôveru medzi investormi nevyvolala ani správa o záťažových testoch európskych bánk, pretože podľa niektorých boli požiadavky na banky mierne. Európsky bankový úrad (EBA) v piatok oznámil, že záťažovými testami v Európe neprešlo celkom osem bánk z 91 testovaných.

Analytik americkej banky JPMorgan Kian Abouhossein vyhlásil, že keby testy boli prísnejšie, odhalili by v európskych bankách finančnú dieru až 80 miliárd eur.

Finančné ústavy, ktoré nemajú dostatočný kapitál, budú podľa EBA potrebovať dodatočnú finančnú injekciu v celkovej výške asi 2,5 miliardy eur.

Cena zlata na svetových trhoch nepretržite rastie už skoro dvanásť rokov.

piatok 27. mája 2011

Zlato je "preferovaným platidlom europskej ríše", Goldman Sachs mu veští ďalší rast

V súčasnosti sme ďaleko od akejkoľvek bubliny. V nasledujúcich dňoch a týždňoch bude zlato skôr viac a viac "preakumulované", naznačuje ekonóm, obchodník a novinár Dennis Gartman ďalší možný vývoj na trhu.

Investori hľadajúci úkryt pred dlhovú búrkou v eurozóne sa utekajú ku zlatu. Nemožno preto, než čakať jeho ďalšie posilňovanie, domnieva sa ekonóm, obchodník a novinár Dennis Gartman. Svoje slová podopiera okrem iného faktom, že cena trojskú unce zlata vyčíslené v spoločnej európskej mene včera dosiahla 1087,81 EUR, teda vôbec najvyššiu úroveň v histórii.

"Zlato je preferovaným platidlom európskej ríše v priebehu dlhovej krízy, ktorá oslabuje euro," nechal sa počuť Dennis Gartman.



Plus500Dodal, že ako ďalšie prípadnú zmysluplnú alternatívu na zabezpečenie európskych investorov voči všadeprítomnému riziku vidí americký dolár a čoraz viac aj švajčiarsky frank.

Ekonóm, ktorý už 30 rokov na dennej báze komentuje dianie na svetových finančných trhoch, teraz nevidí dôvod hovoriaci proti ďalšiemu posúvaniu doterajších rekordov tohto drahého kovu.

"V súčasnosti sme ďaleko od akejkoľvek bubliny. V nasledujúcich dňoch a týždňoch bude zlato skôr viac a viac "preakumulované", "naznačuje Gartman ďalší možný vývoj.

Za pravdu mu dáva aj posledná analýza sledované americkej investičnej banky Goldman Sachs, ktorá v utorok zavelil k navyšovanie pozícií na komoditách v čele s ropou, meďou a zinkom.

U zlata analytici Goldman Sachs tiež očakávajú ďalší rast ceny. Dôvodom je, že podľa prognózy banky nesiahne Fed k zvyšovaniu sadzieb skôr ako v roku 2013, čo investorov poženie k alternatívnym investíciám. Cena zlata by tak podľa odhadu analytikov GS mala do dvanástich mesiacov vzrast z dnešných 1520 až na 1690 dolárov za trojskú uncu.

Investície do cenných papierov priamo naviazaných na cenu zlata (napr. ETF) už v súčasnosti podľa údajov agentúry Bloomberg dosahujú celkovej hodnoty 101 miliárd dolárov. Ďalšie prostriedky pritom priťahuje už dekádu trvajúcej série každoročných ziskov, ktorá je najdlhšia minimálne od 20. rokov minulého storočia.

Od začiatku tohto roka zlato už zhodnotilo vložené prostriedky o viac než 7 percent, zatiaľ čo celosvetový akciový index MSCI All-Country World Index posilnil o 1,9 percenta dlhopisy poskytli investorom výnos 2,1 percent, ukazuje prieskum Bank of America.

V dlho nevídané rally na zlate pritom zohrali nemalú úlohu samy spoločnosti produkujúce zlato. V snahe zatraktívniť a zjednodušiť predaj zlata pod vedením Jamesa Burtona založili fond SPDR Gold Trust (prezývaný "spider"), na ktorom sa ťažiari ako Barrick Gold Corp a Newmont Mining Corp zúčastnili a ktorý po usilovnom snažení v roku 2004 získal povolenie americkej komisie pre cenné papiere (SEC) pre obchodovanie s ETF naviazaným na zlato na americkom trhu. Investori (vrátane tých malých) tak získali ľahký prístup k investovania do zlata bez nákladov a nepríjemností spojených s fyzickou dodávkou zlatých tehál.




štvrtok 19. mája 2011

Kniha: "Svoboda jménem zlato"

Predný švajčiarsky ekonóm, poradca, finančný a ekonomický žurnalista profesor podnikovej ekonomiky Dr Hans J. Böcker sa v jeho knihe venuje aktuálnej téme dnešnej doby - chorému peňažnému hospodárstva a spôsoby, ako ho uzdraviť. Dnešné, vo svojej podstate už virtuálne, a preto falošné peniaze, ktoré fungujú predovšetkým ako mocenský nástroj nepatrné menšiny, sú predurčené na zánik ... Plazivé a nepretržité vyvlastňovanie, ku ktorému znehodnocovaním peňazí v prospech dlžníkov, dochádza, nás postihuje bez rozdielu všetkých.

Čo by znamenal návrat k zlatému štandardu? Akú úlohu hrá v historickom kontexte zlato? Akým spôsobom a prečo investovať do tohto slnečného kovu?

Táto kniha má za úlohu informovať, trvalo motivovať k slobodnému mysleniu. Je to kniha plná impulzov, provokujúce a čtivá.

Možno v nej nájsť nádej pre nás všetkých!

štvrtok 21. apríla 2011

Kto je Zlatokop

Zlatokop je osoba, ktorá hľadá zlaté nugety alebo nálezisko zlata buď pod povrchom zeme, v hlbinných šachtách a baniach alebo na povrchu v skalách av korytách riek a potokov. Túto činnosť vykonáva buď jednotlivec na vlastnú päsť alebo vyškolení zamestnanci ťažobných spoločností.

Ručné ryžovanie zlata

Pri ručnom ryžovaní sa naberá zmes štrku a piesku do kovovej panvice a pomocou prúdu vody a za neustáleho krúženie panvou sa z nej postupne odplavujú ľahšie častice. Počas procesu získavania sa tieto sedimenty naberajú na ryžovač panvicu, s ktorou sa následne začne rotovať a tým odstraňovať voda a ľahšia horninový materiál z panvice. Po určitej dobe dochádza k tomu, že ťažšie prvky (ako napríklad zlato, ktoré je približne 19 krát ťažšie ako voda, desaťkrát ako piesok a štrk) zostávajú na dne panvice, zatiaľ čo ľahšie častice sú odplavené s vodou.

V súčasnosti je ryžovanie zlata obľúbenou zábavou, na ktoré sa nedá väčšinou zbohatnúť, pretože väčšina bohatých oblastí bola už vyťažená. V Česku dochádza pravidelne k ryžovanie zlata na Otave neďaleko obce Kestřany na Písecku v zlatonosnej rieke Otave.




utorok 19. apríla 2011

Prudký nárast ceny zlata rozpaľuje investorov

Soľ nad zlato? Cena zlata si v minulom týždni siahla na svoje historické maximum. Striebro sa predávalo na najvyššej úrovni za posledných 40 rokov. Obe komodity rastú takmer nepretržite už niekoľko mesiacov. Bude rast pokračovať, alebo máme tú česť s ďalšou bublinou, ktorej spľasnutie je už za dverami?

Nič nerastie do neba. Práve to možno príde na myseľ väčšine investorov, ktorí pozrú grafy nedávneho vývoja cien zlata a najmä potom parabolický rast cien striebra. Cena zlata sa zdvojnásobila počas necelých dvoch a pol rokov. To však nie je takmer nič v porovnaní s tým, čo v posledných mesiacoch predvádza striebro, ktorého cena vzrástla na dvojnásobok v priebehu iba ôsmich mesiacov. Že dopyt po oboch drahých kovoch nebude len krátku špekulatívne bublinou v područí niekoľkých málo hráčov, bolo jasné už v minulom roku. Záujem o fyzické zlato bol v polovici roku 2010 dokonca tak veľký, že mnoho mincovní nestačila raziť nové mince a napríklad Viedenská mincovňa prestala s razbou menších mincí.

Ešte ďaleko väčšie nákupnú horúčku ale zažilo striebro. To dokazujú aj mesačné štatistiky Mincovne Spojených štátov, ktorá tento rok v januári počas jedného mesiaca predala na 6,42 miliónov uncí striebra, čo je najväčší mesačný obrat v jej histórii. Počas jedného mesiaca tak predala 2 / 3 toho, čo za celý rok 2007, vďaka čomu začala čeliť nedostatkom samotného kovu. Rastu cien striebra navyše hrá do kariet ešte jedna skutočnosť. Striebro je totiž, na rozdiel od zlata, aj priemyselným kovom, ktorého spotreba začala vďaka oživeniu vo svetovej ekonomike výrazne stúpať.

Dopyt po drahých kovoch ako reálny fenomén

Dopyt po drahých kovoch tak celkom zjavne nie je výsledkom špekulatívnych krátkodobých investícií, ale reálnym fenoménom. Jej pôvodom je ako ekonomické oživenie (striebro), tak obavy z ďalšieho podkopávajú fiškálnej stability a riešenie prílišného zadlženia niektorých krajín ďalším znehodnocovaním papierových mien. To núti investorov presúvať svoj majetok do hmotných aktív, ktoré im pomôžu uchovať hodnotu ich úspor (zlato + striebro).

Čo by sa teda muselo stať, aby cena zlata a striebra začala strmo klesať - aby bublina spľasla? Rovnako ako v prípade spľasnutia ostatných bublín tento fenomén neprichádza sám od seba a nie je možný bez toho, aby sa dramaticky nezmenila situácia na trhu.

Špendlíky na bublinu

V prípade striebra by musela svetová ekonomika opäť výrazne spomaliť, aby klesla priemyselná dopyt, čo rozhodne nie je nereálny scenár. Samotné spomalenie by ale bolo veľmi pravdepodobne sprevádzané obavami z ďalšieho rastu dlhu a uvoľňovanie menovej politiky centrálnych bánk, čo by naopak striebru vháňal čerstvý vietor do plachiet.

Situácia na zlate je ešte jednoznačnejší. Kvôli nízkemu významu tohto kovu v priemysle by k prudkému zníženiu cien zlata bolo potrebné predovšetkým to, aby štáty, bez výraznejších vplyvov na stabilitu na finančných, trhoch dokázali znížiť svoje deficity a centrálnej banky, opäť bez výrazne negatívnych dopadov na trhy, dokázali zvyšovať úrokové sadzby . Je ale vôbec niečo také možné, keď sa nad nami stále vznáša opar dlhovej krízy a akýkoľvek rast sadzieb môže na dlžníkov ťažko doľahnúť? Aj keby bolo, je viac než pravdepodobné, že by sa len ťažko išlo o náhlu zmenu, ktorá by mala za následok efekt akokoľvek podobný spľasnutia bubliny, akého sme boli svedkami napríklad na rope v roku 2008, alebo akciách rokoch 2000 - 2001 a 2008 - 2009.


Plus500


Či už je na zlate a striebre bublina alebo nie, ak má cena oboch kovov klesať, skôr než o spľasnutia sa bude jednať o jej pozvoľné vyfukovanie. Náhle cenové výkyvy sa u nich totiž nevyskytujú smerom nadol, ale naopak smerom nahor. Striebro a predovšetkým zlato je proste iným druhom aktíva, ako akcie, alebo ropa. Ich cenu ženie nahor strach. A strach, na rozdiel od všeobecnej eufórie, z finančných trhov nikdy náhle nemizne.

streda 13. apríla 2011

Cena zlata na rekordnej úrovni

Plus500Londýn - Cena zlata sa dnes vyšplhala na ďalšie rekordné maximum nad 1475 dolárov za trójsku uncu (31,1 gramu) v dôsledku slabšieho kurzu amerického dolára. Neskôr sa však poklesla kvôli nádejám na mierovú dohodu v Líbyi. Zlato je zvyčajne považované za bezpečnú investíciu v období neistoty.


Cena zlata na promptnom trhu stúpla až na 1476,21 dolára za trojskú uncu. Potom však o svoje zisky prišla a klesla tesne pod 1470 dolárov. Cena striebra sa dostala až na 41,93 dolára za trojskú uncu, teda na najvyššiu úroveň od začiatku roku 1980, napísala agentúra Reuters.

Drahé kovy zdražujú kvôli slabšiemu doláru, obáv z dlhových problémov v eurozóne a nepokojom v severnej Afrike a na Blízkom východe. Libyjští povstalci dnes uviedli, že zvážia plán Africkej únie na ukončenie bojov v krajine, trvajú ale na tom, že líbyjský vodca Muammar Kaddáfí musí odstúpiť.

"Zlato je rozhodne podporované finančnou pomocou pre Portugalsko a oslabovaním dolára," uviedol analytik Jeremy East zo spoločnosti Standard Chartered. Tá minulý týždeň predpovedala, že cena žltého kovu by sa do roku 2014 mohla kvôli slabému doláru a nízkym úrokovým sadzbám vyšplhať až na 2100 dolárov za trojskú uncu.


PlaySuperEna and win up to 150 million


Dolár oslabil voči košu mien kvôli očakávaniu, že americká centrálna banka bude vo sprísňovanie menovej politiky pozadu za ostatnými centrálnymi bankami. Európska centrálna banka minulý týždeň zvýšila základnú úrokovú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu na 1,25 percenta.

pondelok 11. apríla 2011

Nemáte na zlatú tehlu? Čo tak striebro?

Že rastie cena zlata, to už asi nikoho neprekvapí. Sľubne ale začína rásť aj cena striebra. Dnes sa na svetových trhoch jeho cena prvýkrát od roku 1980 vyšplhala cez hranicu 40 dolárov za uncu. Informovala o tom dnes ČTK.

K rast tomuto kovu podľa agentúry napomáhajú predovšetkým obavy z inflácie a lepšie rastové podmienky, než aké má teraz zlato. Od začiatku roka je to kov s najvyšším zhodnotením. Od januára sa totiž jeho cena zvýšila o 29%.

Rast ceny striebra (a ďalších drahých kovov) podporila americká centrálna banka, ktorá zvýšila dopyt po týchto kovoch oznámením, že plánuje obnoviť nákup štátnych dlhopisov pre oživenie tamojšej ekonomiky. Investori sa preto začali obávať inflácie a hodnoty papierových peňazí.

Niektorí analytici predpokladajú, že by sa cena striebra mohla vyšplhať na 50 dolárov za uncu.

štvrtok 31. marca 2011

Zlato naberalo zisky

V rámci včerajšej obchodnej seansy zlato posilňovalo a ukončilo tak svoj ​​najdlhší prepad za posledných 10 týždňov. Dôvodom sú pokračujúce boje medzi rebelmi a vládnymi jednotkami v Líbyi. Taktiež sa opätovne vynárajú problémy Portugalska o jeho štátneho dlhu. Obe tieto udalosti ovplyvňujú investorov, ktorí vyhľadávajú zlato ako bezpečnú investíciu. Americký prezident Barack Obama a britský ministerský predseda David Cameron uvažujú o priamej podpore rebelov v Líbyi pomocou ich vyzbrojenia. Júnové zlato včera na CME posilnilo o 0,5% na 1424,90 USD za trójsku uncu.

piatok 18. marca 2011

Červené more ukrýva tony zlata

Bahno na dne v Červenom mori ukrýva mimoriadne prírodné bohatstvo, ktorého hodnotu odhadli nemeckí experti až na 12 miliárd eur.

Na dne priehlbiny Atlantis II. Deep, medzi Saudskou Arábiou a Sudánom, sa nachádza asi 50 ton zlata a iných kovov ako striebra, medi a zinku. To všetko v hĺbke asi 2000 metrov pod vrstvou vody s agresívnou morskou soľou a teplotou okolo 68 stupňov, informoval v Kieli geochemik Mark Schmidt.

Podľa šéfa tamojšieho Leibnizovho inštitútu profesora Petera Herziga, každá tona bahna v sebe obsahuje iba pol gramu zlata.

Ako upozornil, aj ďalšie oblasti regiónu môžu skrývať podobné prírodné bohatstvo, takže záujem saudskoarabskej monarchie o oblasť je pochopiteľný. Nemecký vedec však varoval pred bezohľadným drancovaním prírodného bohatstva v regióne.

Výskumný projekt nemeckých vedcov a ich saudskoarabských kolegov, ktorý využíva moderné technológie, sa začal v januári a bude trvať deväť rokov. Cieľom je preskúmať morské dno a získať ďalšie informácie o prúdení materiálov, planktóne a koralových útesoch oblasti.

piatok 4. marca 2011

Cena zlata sa drží pri rekordných 1430 dolároch

Cena zlata sa dnes na komoditných trhoch vo svete drží v tesnej blízkosti rekordu, kam vystúpila v utorok. Jedna trojskú unce (oz; 31,1 gramu) sa tak predáva za viac ako 1430 dolárov a jej cenu tlačí nahor obavy, že sa nepokoje v severnej Afrike rozšíri ďalej na Blízky východ. Obchodníci preto nakupujú zlato jednak ako obranu pred poklesom trhov, jednak aj kvôli očakávanému nárastu inflácie.
Reklama

Okolo 12:00 sa cena na promptnom trhu, kde sa obchoduje s kovom k okamžitému dodaniu, pohybovala okolo 1430,30 USD. To je mierny pokles oproti cene 1433,70 USD / oz v závere utorkového obchodovania v New Yorku. V utorok sa cena vyšplhala až na 1434,65 USD / oz, čo je nový rekord.

V miernom raste dnes ale pokračujú ceny zlata na termínových trhoch, kde sa obchoduje kov s dodaním k určitému dátumu v budúcnosti. Najaktívnejší aprílový kontrakt dnes zdražel o ďalších zhruba desať centov a vyšplhal sa na 1431,30 USD.

"Ako sa začali diať tie udalosti na Blízkom východe, možno vidieť, že sa cena zotavila z úrovní okolo 1350 dolárov a dostala sa na nové rekordy. K rastu jej pomáha prílev kapitálu do bezpečnejších aktív," poznamenal analytik spoločnosti RBS Global Banking & Markets Daniel major. Ako vysoko sa cena zlata vyšplhá, bude podľa neho závisieť od toho, ako rýchlo as akou razanciou sa dostane z terajšieho pásma.

Aj keď zlato po výstupe na rekord čiastočne stratilo podnet k ďalšiemu rastu, jeho cena sa podľa analytikov bude zrejme ďalej zvyšovať. V utorok časť investorov pristúpila k predaju, aby inkasovali rýchly zisk, ďalšia vlna nepokojov na Blízkom východe by ale mala zabezpečiť, že zlato si terajšie ceny udržia.

Záujem o zlato sa všeobecne zvyšuje v časoch politickej neistoty. K rastu cien zlata prispieva aj drahá ropa a ďalšie komodity, kvôli čomu sa zvyšuje aj riziko inflácie. Napríklad striebro sa predáva za viac než 34 dolárov za uncu a jeho cena je najvyššia za 31 rokov. Zlato len za február zdraželo asi o šesť percent, čo bol najväčší cenový skok od vlaňajšieho augusta. Nepokoje, ktoré v januári začali v Tunisku a rozšírili sa do Egypta a Líbye, sa preliali aj do ďalších krajín, aj keď s menšou intenzitou.

pondelok 14. februára 2011

Budeme zase platiť dukátmi?

Pozornosť, ktoré sa zlatu dostáva, je vcelku prirodzená. Ešte nedávno bola najväčším strašiakom svetovej ekonomiky deflácie, ale teraz rastú - oprávnené - obavy z inflácie.

Práve drahé kovy fungovali ako ochrana proti inflácii po tisíce rokov. Koniec koncov zlato až do roku 1971 čiastočne krylo americký dolár.

V slove čiastočne sa skrýva dôvod, prečo sa nakoniec takzvaný Brettonwoodsky menový systém zrútil. USA síce udržiavali fixnú dolárovú cenu zlata, lenže emitovali čoraz viac dolárov - keby teda všetci zahraniční držitelia dolárov požadovali ich výmenu za zlato, nedostalo by sa na ne. Systém bol teda neudržateľný.

Toľko história, späť ku horúcej súčasnosti. V roku 2008 sa začali rúcať bankoví giganti, rad ich "museli" vlády zachrániť, teraz zase treba zachraňovať štátne rozpočty. Objavujú sa obavy zo zrútenia celého finančného systému a návratu späť ku komoditným peniazom. To je napokon hlavný predajný argument - "všetko krachuje, kúpte si zlato".

Lenže nič nie je tak jednoduché. Na vytváranie apokalyptických scenárov nie je potreba až tak veľká predstavivosť. Ale zrúti sa s prípadným krachom finančného systému aj zákony, ktoré stanovujú, že sú to vlády a centrálne banky, kto rozhoduje o zákonnom platidle?

Aká je pravdepodobnosť, že ten, kto bude mať v rukách rozhodovanie o budúcej podobe peňažného systému, zavedie zlatý štandard? Zďaleka nie stopercentná.

Rôzne návrhy na reformu peňažného systému nemajú väčšinovú podporu medzi ekonómami, nieto medzi politiky. Skutočne fungujúci plne kryté peniaze bráni infláciu - preto o nich vlády sotva budú seriózne uvažovať. A aj keby, nikde nie je napísané, že úlohu peňazí musí nevyhnutne plniť práve a jedine zlato.

Autor tohto stĺpika sa samozrejme môže mýliť. Je možné, že k obnove peňažné role zlata nejakým spôsobom dôjde, a jeho súčasní držitelia zarobia ešte viac. Lenže nič nie je tak isté, ako to niektorí rychlokvašní predajcovia zlata podávajú.


PlaySuperEna and win up to 150 million


Zlato nenesie žiadnu dividendu


Investori by mali viesť každopádne netreba zabúdať, že peniaze sú prostriedkom smeny, a nie investíciou. Komoditné peniaze majú aj nepeňažné úžitkovú hodnotu, ale inak samé o sebe neprinášajú žiadny výnos. Na rozdiel napríklad od akcií nenesú dividendu. Kto v čase najhlbšej depresie v 30. rokoch investoval do akcií, odkázal dnešnom potomkom viac ako ten, kto kúpil zlato.

PS: Kritici zlatého štandardu radi poukazujú na historický príklad Španielska a ďalších koloniálnych veľmocí, kde prílev ukořistěného žltého kovu údajne spôsobil masívnu infláciu. Ako ale píše ekonóm JG Hülsmann - množstvo drahých kovov v obehu v Európe síce stúplo o 50, podľa iných odhadov až 500 percent, lenže to bolo za nejakých 150 rokov. Teda priemerne o 1,2% ročne. Takúto mieru inflácie môžeme ranne novovekej Európe jedine závidieť!

Pravda, v skutočnosti bola aj vtedy inflácia väčšie. Španielsko totiž nie je v odbore štátnych bankrotov zďaleka nováčikom. Len sa vtedy miesto tlačili bankoviek riedili mince a vyvlastňovalo zlato z bánk. Tie tak stratili motiváciu držať rezervy a začali vydávať nekryté peniaze .

Plus500

streda 9. februára 2011

Citigroup radí kupovať akcie producentov zlata

Menšie a stredne veľké "zlaté" firmy prekonajú svojou výkonnosťou fyzické zlato. Vo svojom aktuálnom reporte to tvrdia analytici Citigroup.


Favoritmi americkej banky sú producenti zlata, ktorých trhová kapitalizácia nepresahuje 3 miliardy dolárov. Patrí medzi ne austrálskej OceanaGold (OGC), Medusa Mining (MML) a Kingsgate (KCN), a ďalej Petropavlovsk (POG) and Centamin Egypt (CEY).

Podľa Citigroup by akcie týchto firiem mohli počas roka 2011 zhodnotiť v priemere o 38% (po započítaní prípadných dividend).

Spoločnosť Petropavlovsk je podľa banky stredne riziková, pretože hlavný podiel na zisku má práve produkcia zlata a väčšina biznisu prebieha v Rusku.

OceanaGold je považovaná za rizikovejšie, a to napríklad kvôli možnému posilneniu domácej meny, teda austrálskeho dolára.

U spomínaných menších firiem je očakávaný rast produkcie pri nižších nákladoch a akcie sú zaujímavo ocenené (P / E) v porovnaní s veľkými producentmi zlata. Citigroup tak tieto akcie odporúča k nákupu všetkým investorom, ktorí chcú tento rok "hrať zlatý príbeh".


PlaySuperEna and win up to 150 million

utorok 8. februára 2011

Zlato a Egyptská kríza

Situácia v severnej Afrike a hlavne v Egypte stojí za korekciou zlata v uplynulom týždni. Počas včerajšej obchodnej seansy na americkej komoditnej burze COMEX zlato posilnilo o 20 $ za uncu po eskalácii napätia v oblasti. Ďalším impulzom rastu zlata bolo aj včerajšie zasadnutie amerického FEDu. Predseda B. Bernanke spokojnosť ďalšie pokračovanie nákupu amerických dlhopisov až do júna tohto roka, ako sa pôvodne plánovalo Pozitívny čísla z americkej ekonomiky sú nielen dôsledkom zkupování amerických dlhopisov fede, ale tiež vďaka veľmi sledovaným fundamentálnym správam, ako boli dnes NFP (zmena počtu pracovných miest mimo poľnohospodárstva) a miera nezamestnanosti zo Spojených Štátov. Posilňujúci dolár na ostatných hlavných menových pároch môže tak tlačiť na cenu žltého kovu ako bezpečného prístavu a odvrátiť tak dôveru investorov do obnovujúcej sa americkej ekonomiky.

Zlato sa včera obchodovalo na hladine 1349 $ za uncu. Počas dnešnej obchodnej seansy sa nepredpokladajú veľké objemy obchodov z dôsledku uzavretia niektorých ázijských trhov. Podľa čínskeho kalendára začína nový lunárny rok. Žltý kov sa počas dnešnej obchodnej seansy pohybuje medzi hladinami supportu (hlavná pivotnej línia) na 1344 $ a hladiny rezistencie R1 na cene 1264 $ za trójsku uncu.

Investičné zlato zlacnelo

Zdroj: Denik.cz

Nákup zlata, ktoré sa v posledných rokoch stalo investičným hitom tisícov obyvateľov Slovenskej republiky, je v týchto dňoch výhodnejšie. Po niekoľkomesačnom raste totiž jeho cena začala celosvetovo padať dole.

V dlhodobom výhľade však odborníci predpovedajú skôr ďalšie zhodnocovanie žltého kovu.

Na konci roka 2010 presiahla cena jednej trójskej unce zlata na Londýnskej burze rekordných 1420 dolárov (jedna unca je približne 31,1 g). Potom však došlo k prekvapivému zvratu a koncom januára hodnota žltého kovu krátkodobo spadla dokonca až o sto dolárov za uncu.

"Na začiatku januára už zlato na burze opäť mierne vyskočilo, ale stále je oproti záveru minulého roka zreteľne lacnejšie," komentoval vývoj Jaroslav Tomanec zo spoločnosti Zlaté mince - Numizmatika, ktorá patrí k lídrom v predaji zlata na českom trhu.

Práve údajmi, vyhlašovanými dvakrát denne z Londýna, sa pri určovaní cien riadi predajcovia na celom svete.
Obchodovanie na burze

"Ľudia sa často pýtajú, prečo je cena na londýnskej burze výrazne nižšia ako v obchodoch s fyzickým zlatom. Je to jednoduché: na burze investori obchodujú iba s obrovskými objemami. Minimálny limit činí tisíc trójskych uncí, čo predstavuje úctyhodných tridsaťjeden kilogramov rýdzeho zlata, "vysvetlil Tomanec.


PlaySuperEna and win up to 150 million


"Tieto transakcie sa navyše uskutočňujú iba elektronicky, bez manipulácie s fyzickým zlatom. Odpadajú tak ďalšie nevyhnutné náklady. Napríklad na spracovanie kovu alebo jeho distribúciu, "doplnil.

Ako sa bude situácia vyvíjať v najbližšej dobe, sa podľa neho dá odhadnúť len ťažko. Prognózy sa totiž často diametrálne líšia.

"Prevažujú však názory, že potenciál k rastu zlato zďaleka nevyčerpala," poznamenal Tomanec.

Napríklad uznávaný komoditné analytik Deutsche Bank v Londýne Dan Brebner už vlani predpovedal, že unca zlata môže tento rok dosiahnuť hodnotu až 1550 dolárov.

"Keď zvážime, že zlato po stáročia disponuje stabilné kúpnou silou a naproti tomu reálna hodnota tlačených peňazí klesá, majú tieto predpoklady logiku," súhlasí aj Pavel Palas z prestížnej predajne zlata v pražskom Obecnom dome.
Investičné zlato získava na obľube

V tuzemsku začalo investičné zlato získavať výraznejší obľubu až s nástupom ekonomickej krízy. Do tej doby o neho podľa odborníkov širšiu verejnosť príliš veľký záujem nejavila.

"Jedným z dôvodov bola aj malá informovanosť. Málokto napríklad vedel, že investičné zlato bolo po vstupe našej republiky do Európskej únie oslobodené od dane z pridanej hodnoty. Nie každý dostatočne chápal funkciu zlata, ako bezpečného uchovávateľa nasporenej hodnoty, "je presvedčený Pavel Palas.

To sa podľa neho mení a ľudí, ktorí si rovnako ako naši západní susedia, ukladajú časti úspor do zlata, neustále pribúda.

pondelok 31. januára 2011

Falošné biele zlato

Praha - Nie je všetko zlato, čo sa blyští. Teda podľa zistení Slovenskej obchodnej inšpekcie to rozhodne nemusí byť biele zlato, aj keď tak vyzerá. Inšpektori totiž vyrazili na kontrolu spolu so zamestnancami Puncového úradu a zistili, že asi 12 percent z kontrolovaných šperkov údajne z bieleho zlata je vyrobené zo zliatin.

Kontrolóri testovali celkom 291 šperkov označených ako biele zlato. V tridsiatich piatich prípadoch však išlo o farebnú zlatú zliatinu opatrenú bielou vrstvou ródia. Neznamená to však, že ide o zlato falošné.

Takéto tovaru má podľa šéfa puncového úradu Martina Novotného predpísanú rýdzosť a nie je v rozpore s puncovým zákonom. Nepredstavuje ani finančnú stratu, pretože rozdiel hodnoty u bieleho zlata a farebných zlatých zliatin je len minimálna. Porušuje ale zákon o ochrane spotrebiteľa, pretože ho nesprávne informuje.

A časom sa môže zákazník dočkať nepríjemného prekvapenia. "Povrchová vrstva ródia sa po čase zotrie a na týchto šperkoch sa potom objavia farebné škvrny, čo je neodstrániteľná vada," vysvetlil problém Novotný.

Zároveň dodal, že množstvo obchodníkov vôbec netuší, že šperk nie je z bieleho zlata. Kontrolóri sa vypravili do devätnástich predajní šperkov, v ôsmich z nich zistili nedostatky. Okrem šperkov z nepravého bieleho zlata to bolo okrem iného neinformovanie o cenách alebo zlé označenie obchodu.

streda 12. januára 2011

Zlatokopky - Rytmus

Náš magazín je zameraný na zlato a všetko s ním súvisiace. No a slovo zlatokopky má súvis so zlatom, aj keď tie naše zlatokopky sa nešpecializujú len na zlato (resp. zlaté šperky) ale aj na iné cenné veci ako sú peniaze, autá, nehnuteľnosti, či množstvo nepotrebných handier, topánok a pod.

Tak ak máte chuť, vypočujte si necenzúrovaný song od Rytmusa - Zlatokopky :)


utorok 11. januára 2011

Zlaté šperky

Zlaté šperky sú veľmi populárne. Ľudia ich nakupujú z mnohých dôvodov, či ako darček alebo ako investíciu. Na trhu existuje množstvo zaltých šperkov rôznych tvarov, veľkostí a kvality.

Ako a kde nakupovať zlaté šperky?

Zlaté šperky by ste mali nakupovať len v renomovaných zlatníctvach, prípadne v overených a bezpečných internetových obchodoch. Mali by ste si overiť či majú šperky punc a vhodné je aj vedieť odkiaľ pochádzajú, prípadne výrobcu.

Určite sa vyhnite nakupovaniu od pokútnych predajcov, prípadne na tržniciach.

Starostlivosť o zlaté šperky

Všetky šperky a hlavne tie, ktoré sa nosia denne časom zájdu a stratia lesk. Preto je dôležité sa o ne starať.
Existuje množstvo "ľudových" tipov ako čistiť šperky..napr v roztoku jedlej sódy, či handričkou namočenou v liehu a pod.

Radšej si však v zlatníctve zakúpte špeciálny roztok na čistenie. Pozor však na šperky s perlami, či drahými kameňmi, ich čistenie radšej prenechajte odborníkom.

sperky, striebro, prstene, nausnice